Obchodovanie z pohodlia domova. To zabezpečujú digitálne platformy, teda mobilné aplikácie alebo priestor na internetovej stránke, ktorú si predajca prenajíma, aby získal zákazníkov a mohol uskutočňovať predaje. Také platformy sú napríklad Booking, Zľavomat, Bistro, Bolt, Airbnb a iné.

Aj keď sa rôzne platformy zameriavajú na predaje rozličných tovarov alebo služieb, jedno však majú všetky digitálne platformy spoločné - samotné platformy koncovým zákazníkom nič nepredávajú. Digitálne platformy sú v podstate iba miestom, kde sa sprostredkujú rôzne tovary alebo služby od rôznych podnikateľov, ktorí využívajú digitálnu platformu ako miesto samotného predaja ich tovarov a služieb.

,,Let's make e-commerce great again‘‘

EÚ zavádza pravidlá, ktoré majú zabezpečiť prostredie, kde podnikanie v EÚ prosperuje. Pravidlá rovnako zabezpečujú, aby sa s používateľmi zaobchádzalo spravodlivo a aby mohli digitálne platformy používať bez akýchkoľvek obáv z manipulatívnych algoritmov či tovaru a služieb nezákonného charakteru.

Pravidlá sa týkajú oblasti činností ako

• odstránenie online bariér a umožnenie plného prístupu k tovaru a službám v celej EÚ,
• odstránenie nepodstatných cezhraničných prekážok,
• zvýšenie bezpečnosti nakupovania na online platformách bez ohľadu na to, kde sa práve kupujúci v EÚ nachádza.

Aby sa všetko vyššie spomenuté mohlo uskutočniť, EÚ priniesla návrhy na zmenu digitálneho prostredia – Akt o digitálnych trhoch (DMA) a Akt o digitálnych službách (DSA). Účelom tejto regulácie je v podstate zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky digitálne spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť.

V súčasnosti nakupuje viac ako 2,14 miliardy zákazníkov online, čo pri súčasnom počte 8 miliárd obyvateľov sveta znamená, že 27 % všetkých žijúcich ľudí nakupuje digitálne (Tidio).

Nie všetko je ,,len tak''

Prevádzkovatelia takých digitálnych platforiem na sprostredkovanie predajov majú aj svoje povinnosti. Okrem osláv vysokého prílivu užívateľov na ich platformu, si musia vyhradiť čas aj na finančnú správu a smernicu rady EÚ 2021/514 (alebo aj ,,smernica DAC7‘‘) ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2023. Táto smernica stanovuje povinnosť posielať finančnej správe detailné údaje o poskytovaných službách a tovarov za uplynulý rok a o príjmoch z digitálnej platformy.

Smernica DAC7 vznikla predovšetkým ako iniciatíva Európskej únie v oblasti daňovej transparentnosti. Digitalizácia hospodárstva narastá neuveriteľnou rýchlosťou, čo vedie k nárastu čoraz špecifickejších daňových podvodov či únikov.

Vďaka digitálnym platformám a samotnému online obchodovaniu sa nemusíme obmedzovať otváracími hodinami a ani tým, že najbližší obchod je 300 kilometrov od nás. Potrebujeme hoci len smartfón a internetové pripojenie aby sme si kúpili vytúženú vec napríklad aj o polnoci zo Španielska.

Toto digitálne obchodovanie cezhraničných rozmerov priniesol celkom zložité prostredie, ktoré prináša problematické presadzovanie daňových predpisov a ich ešte zložitejšie dodržiavanie.

Ďalšia práca naviac?

Ak patríte medzi predávajúcich, nemusíte sa obávať ďalšej ,,byrokracie‘‘, pretože príchodom DAC7 vám nevznikajú žiadne nové povinnosti. Čo však ostáva aj naďalej platné, je povinnosť všetkých osôb dosahujúcich príjmy, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, platiť z týchto príjmov daň.

Predávajúci však musí spolupracovať s digitálnou platformou, na ktorej predáva a poskytnúť jej všetky potrebné údaje, ktoré potrebuje na plnenie si povinností vyplývajúcich zo smernice DAC7.

No ak však patríte medzi prevádzkovateľov digitálnej platformy, na vás sa vzťahuje povinnosť oznamovať svoje aktivity príslušnému orgánu, a to vždy do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Tieto získané údaje sa orgánom vyhodnotia, preskúmajú a poskytnú sa ďalej, do iného členského štátu.

Daňové orgány členských štátov by teda vďaka DAC7 mali disponovať nástrojmi na spoluprácu, ktoré im umožnia odhaliť a riešiť formy daňových podvodov a únikov, či vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Koho DAC7 minie?

Vylúčených prevádzkovateľov – teda tie platformy, ktoré nie sú využívané žiadnymi predávajúcimi, ktorí majú povinnosť oznamovania.

Predajcovia nepodliehajúci oznamovacej povinnosti sú vládne subjekty, subjekty a ich podsubjekty, s ktorých akciami sa pravidelne obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi, veľké hotelové reťazce a predajcovia s menej ako 30 predajmi, ktoré nepresahujú sumu 2000 € počas jedného obdobia.

Rovnako sa tieto povinnosti nevzťahujú na digitálne platformy, ktoré iba zabezpečujú platby, inzerujú či presmerujú používateľov na inú platformu.

V praxi to bude vyzerať tak, že poverený orgán, teda finančná správa, bude mať k dispozícii údaje o predajcoch a firmách pôsobiacich v digitálnom prostredí. Teda napríklad digitálne platformy ako Zľavomat, Bolt, Booking a iné budú musieť poskytovať finančnej správe všetky potrebné údaje o svojich uskutočnených predajoch.

(Ne)malé sankcie

Smernica DAC7 necháva reguláciu sankcií na jednotlivé členské štáty, pričom na Slovensku môžu byť prevádzkovatelia digitálnych platforiem za nedodržanie oznamovacej povinnosti pokutovaní až do výšky 10 000 € a tí, ktorí ignorovali povinnosť o registráciu, môžu byť pokutovaní od 60 do 20 000 €. Ak prevádzkovateľ digitálnej platformy nepodal daňové priznanie, môže čeliť pokute až vo výške 16 000 alebo až 32 000 €, v prípade ignorovania prvej výzvy na dodatočné podanie. Tiež v prípade uvedenia nižšieho príjmu na daňovom priznaní, než bol v skutočnosti, prevádzkovateľovi hrozí pokuta vyčíslená percentuálne z rozdielu medzi uvedenou a skutočnou sumou.

Tieto regulácie týkajúce sa digitálnych platforiem z dielne Európskej únie síce prinášajú ďalšie povinnosti pre podnikavých, no zároveň prinášajú aj transparentnosť a zodpovednosť v digitálnom hospodárstve. S rastom týchto platforiem je takéto regulovanie priam nevyhnutné na ochranu spotrebiteľov ale aj na zaručenie férových podmienok pre všetkých aktérov na trhu.

Otázkou však je, nakoľko sa podarí tieto pravidlá uplatňovať v praxi a ako bude vplývať na dynamiku digitálneho obchodovania.